Lekcia č. 6 - Účtovanie účtovných prípadov spojených s účtovnou závierkou
HoreTvorba a zúčtovanie opravných položiek
Opravnými položkami sa upravuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, oceňovanie majetku, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty majetku, opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška (§ 26 ods. 4 ZoÚ).
Zásady pre tvorbu a zúčtovanie opravných položiek (§ 18 postupov účtovania pre podnikateľov):
-
predpoklad, že skutočná hodnota majetku je nižšia ako je jeho ocenenie v účtovníctve,
-
ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok (ak ide o odpisovaný majetok) a opravných položiek, ak už boli tvorené,
-
skutočná hodnota majetku sa odhaduje, odhad musí byť opodstatnený na základe existencie skutočnosti,
-
opodstatnenosť znamená, že nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z majetku,
-
zníženie ekonomických úžitkov je zníženie možnosti priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov,
-
opravná položka sa tvorí ako rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku a predpokladanými budúcimi ekonomickými úžitkami z tohto majetku,
-
opravné položky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka prehodnocujú a posudzuje sa ich opodstatnenosť, suma,
-
v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov sa tvoria nové opravné položky alebo sa upravujú už vytvorené opravné položky.
Oceňovanie opravnej položky
Oceňovaním opravnej položky rozumieme stanovenie sumy zníženia hodnoty majetku. Postupy účtovania upravujú osobitosti skúmania zníženia hodnoty majetku podľa jednotlivých druhov.
Dlhodobý majetok odpisovaný
Pri tvorbe opravnej položky sa zostatková hodnota porovnáva s dvoma hodnotami:
-
predpokladaným ďalším využitím dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku účtovnou jednotkou,
-
predpokladanou predajnou cenou dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku po odpočítaní nákladov na predaj.
Opravná položka sa netvorí, ak jedna z týchto dvoch hodnôt je vyššia ako účtovná hodnota dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku.
Zásoby
Pri tvorbe opravných položiek sa porovnáva ocenenie v účtovníctve s čistou realizačnou hodnotou.
Ocenením v účtovníctve sa rozumie obstarávacia cena, resp. vlastné náklady po odpočítaní v minulosti vytvorených opravných položiek.
Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie (ak ide o zásoby vlastnej výroby) a o predpokladané náklady súvisiace s predajom (ak ide o tovar aj zásoby vlastnej výroby, do ktorých vchádza aj cena materiálu).
Opravná položka sa vytvorí vo výške rozdielu medzi účtovnou hodnotou a čistou realizačnou hodnotou.
Účtovná jednotka má na sklade tovar, ktorého obstarávacia cena celkom zaúčtovaná na účte 132 – Tovar na sklade a v predajniach je vo výške 1 000 eur, predajná cena bola stanovená vo výške 1 500 eur. Ide o tovar, ktorému o pár mesiacov končí záručná doba. Účtovná jednotka predpokladá, že sa tovar bude predávať za cenu nižšiu, ako je jeho účtovná hodnota, t. j. predpokladá, že predajná cena bude vo výške 800 eur, náklady na predaj budú vo výške 300 eur, to znamená, že čistá realizačná hodnota zásob je vo výške 500 eur.
Opravná položka = účtovná hodnota zásob – čistá realizačná hodnota zásob
(čistá realizačná hodnota zásob = predpokladaná predajná cena – predpokladané náklady súvisiace s ich predajom, t. j. 800 eur – 300 eur = 500 eur).
Opravná položka = 1 000 – 500 = 500 eur.
Účtovná jednotka vytvorí opravnú položku k tovaru vo výške 500 eur.
| Účtovný prípad | Suma v eur | MD/D |
| Tvorba opravnej položky k tovaru
| 500 eur
| 505/196
|
Pohľadávky
K pohľadávkam sa tvorí opravná položka, ak je opodstatnené predpokladať, že dlžník pohľadávku úplne alebo čiastočne nezaplatí, a ďalej k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.
Daňové opravné položky k pohľadávkam (s výnimkou pohľadávok z úverov) možno tvoriť na základe dvoch ustanovení zákona o dani z príjmov:
-
podľa § 20 ods. 14 ZDP (časový test), alebo
-
podľa § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov (dlžník v konkurze alebo reštrukturalizácii).
§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov – časový test
Podľa tohto ustanovenia možno tvoriť daňovú opravnú položku k pohľadávke ako percento (%) jej menovitej hodnoty podľa vekovej štruktúry (360 / 720 / 1 080 dní po splatnosti), ak sú splnené tieto podmienky:
-
K pohľadávke možno tvoriť daňovú opravnú položku len do výšky vytvorenej účtovnej opravnej položky, t. j. podmienkou tvorby daňovej opravnej položky je tvorba účtovnej opravnej položky.
-
Pohľadávka nesmie byť premlčaná k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, t. j. ku dňu, ku ktorému sa vytvárajú daňové opravné položky k pohľadávke.
- Pohľadávka na účely zákona o dani z príjmov sa považuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.
Pohľadávky vzniknuté zo zmluvných záväzkov podľa obchodného práva majú všeobecnú premlčaciu dobu 4 roky a podľa občianskeho práva 3 roky (táto sa uplatňuje aj všeobecne v prípade pohľadávok voči spotrebiteľom). Na pohľadávky vyplývajúce z nárokov na náhradu škody sa vzťahuje premlčacia doba 2 roky. Premlčaciu dobu je možné obnoviť, ak sa s dlžníkom uzavrie dohoda o uznaní záväzku, dohoda o novácii pohľadávky alebo v prípade sporných nárokov dohoda o urovnaní. K prerušeniu plynutia premlčacej doby dochádza uplatnením práva na súde (t. j. začatím súdneho konania) alebo iného príslušného orgánu voči dlžníkovi. Pohľadávka, ktorú súd uzná a povolí výkon súdneho rozhodnutia, má premlčaciu dobu 10 rokov.
To znamená, že napr. k pohľadávkam z ručenia, z poskytnutých pôžičiek (okrem bánk) alebo poskytnutých preddavkov, alebo k pohľadávkam nadobudnutým postúpením nemožno tvoriť daňovú opravnú položku na základe časového testu.
Poznámky k tvorbe daňovej opravnej položky:
